Obec Šuja leží v rajeckom výbežku Žilinskej kotliny na nive Rajčianky.

Nadmorská výška v strede obce je 465 m n. m., v chotári 455-640 m n. m.

Odlesnený pahorkatinný povrch chotára tvoria náplavy toku Váhu. Má hnedé lesné pôdy.

Na prechádzku z obce sa môžete vydať viacerými smermi. Za zmienku určite stoja nasledujúce ciele či túry:

Mohutný a pre Šuju charakteristický dominantný kopec. Z veľkej diaľky je ho ľahké spoznať vďaka terasovitému lomu, kde sa dolujú kvalitné dolomity. Je veľmi dobrou destináciou na dlhšiu prechádzku (cca 2 hodiny od zástavky SAD). Zatiaľ naň žiaľ nevedie značkovaný turistický chodník.

Peknými a jedinečnými skalnými útvarmi je posiaty celý vrch. Jeden z nich, približne 20 minút od vrcholu na severnom svahu Srnáka výrazne vyčnieva z lesného porastu a tak sa na ňom otvára nádherný výhľad na celú Rajeckú kotlinu smerom k Žiline. Voláme ho Malý Srnák.

Srniak sa nachádza južným smerom od obce. Má husto zalesnené svahy a bralnatý hrebeň, z ktorého sa naskytá krásny výhľad na hrebeň lučanskej Malej Fatry od Martinských Hôľ až po Kľak.

Z vrcholu vidieť obce Fačkov, Rajecká Lesná, Ďurčiná, Šuja a aj Rajec.

Čierňanský rybník Košiare vznikol zahataním potoka Čierňanka v katastri Rajca. Je to komplex biotopov zahŕňajúcich vlastnú vodnú nádrž, mezofilnú lúku, občas pasené terasy na mieste bývalých polí a borovicový lesík.

Je významnou lokalitou vodného vtáctva, motýľov a iných živočíchov, vyskytujú sa tu viaceré ohrozené druhy rastlín. Vodná nádrž s plochou 9,3 hektára je športovým rybárskym revírom.

V zime, po zamrznutí je využívaná na zimné športy (korčuľovanie, hokej, bežky). V lete poskytuje príjemný relax a odpočinok v lone prírody (kúpanie a plávanie je zakázané).

Vraniny nájdete na polceste medzi Šujou a Rajeckou Lesnou, od hlavnej cesty smerom zo Šuje sú po ľavej strane. Nachádzajú sa v katastri Rajeckej Lesnej. Sú síce zväčša zalesnené, ale hore zo skalných brál je krásny výhľad na Šujské rašelinisko, Srniak a okolitú prírodu.

Tento bioregión je komplexom rôznych biotopov, cenných mokraďných, skalných, mezofilných a suchomilných lúčnych a mokraďných spoločenstiev. V skalách hniezdia sovy a krkavce (stadiaľ pravdepodobne ten názov), často v ich okolí zazriete zajaca či líšku, ba i stádo srniek nie je výnimočnosťou. Od jari do jesene sa dokonca môže stať, že na lúkach za skalami stretnete stádo pasúcich sa ovečiek.

V jednej z doliniek si motokrosoví nadšenci vybudovali trať. Rovné lúky a dobrý vietor tiež využívajú modelári, ktorí si tu trénujú so svojimi lietadlovými modelmi najmä počas víkendov rôzne kaskadérske kúsky.

Viac pozrite tu

Bolo vyhlásené v roku 1983 za prírodnú rezerváciu. Na nepriepustnom štrkovitom nánosovom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev a ohrozených druhov rastlín. Ide v tejto oblasti o veľmi ojedinelý výskyt. Cez územie pretekajú dva meandrujúce malé vodné toky, ktoré ho zásobujú vodou. Na tieto vodné toky je naviazaný biotop slatiny s vysokým obsahom báz s dominantnou šašinou hrdzavou (Schoenus ferrugineus) tvoriacou vysoké kopčeky, tzv. bulty. Rašelinisko patrí k územiam s európskym významom, nakoľko tu žijú nielen chránené a vzácne rastliny a mäsožravé rastliny, ale aj živočíchy a plazy, spomenieme len niekoľko: jašterica živorodá, vretenica severská a úžovka obojková, vydra riečna a ropucha veľká (Bufo Bufo:-). Toto miesto je jedným z mála, kde pri troche šťastia uvidíte na vlastné oči živého raka.

Ťažba rašeliny je na tomto území prísne zakázaná. Ďalšie informácie o Šujskom rašelinisku nájdete napr. na týchto odkazoch:

http://www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Mociar_Suj_rasel.pdf

http://zilina.sme.sk/c/5401633/vzacne-sujske-raselinisko-vraj-mohli-poskodit.html