Najznámejšou historickou architektonickou pamiatkou v Šuji je kaplnka Sv. Jána Nepomuckého so zvonicou z prelomu 18. a 19. storočia. Nachádza sa v centre obce tesne pri hlavnej ceste hneď vedľa budovy obecného úradu.

Kaplnka je vybudovaná na štvorcovom pôdoryse s polkruhovým zakončením vstupného portálu. Pôsobí síce nenápadne, no zároveň svojou jednoduchou architektúrou vzbudzuje istú harmóniu a súlad, ktorými podčiarkuje celkový dojem návštevníka z obce.

Vo výklenku kaplnky je umiestnená soška Sv. Jána Nepomuckého.

Vo vnútri kaplnky sa nachádza jednoduchý oltárik.

Zaujímavosťou je, že ešte aj dnes sa udržiava tradícia zvonenia na Anjel Pána ráno, naobed a večer vďaka obetavej službe pána Petra Frívaldského.

Medzi posledné zrubové drevené domy v obci patrí drevenica p. Petra Dubca. Jej omietka má tradičný ochranný náter s modrou skalicou aký bol kedysi úplne bežný.

Historická foto z roku 1984 - drevenice P. Frívaldského, O. Andríska a P. Amešného.

Zaujímavá je aj malá drevenička – sypáreň pri Rajčianke, ktorá tiež pripomína ducha starodávnej architektúry. Kedysi využívala takúto stavbu pri rieke takmer každá rodina.

Často mávali typické vybíjané dvere. Používali sa na uskladnenie zemiakov či kŕmnej repy.

V obci sa nachádzajú dva kríže.

Prvý – drevený – je v záhrade domu č. 106 na mieste bývalého cintorína.

Druhý – kamenný je pri motoreste Oáza. Okolo neho je kovová ohrada. Bol postavený 15.8.1907. Postavili a obetovali ho občania Šuje, ktorí odcestovali za prácou do Ameriky – Anton Šujanský, Martin Šujanský, Ladislav Baranovič, Andráš Andrísek, Štefan Uhlárik, Ďuro Amešný, Matúš Amešný, Tomáš Torda, Johan Torda, Michal Šujanský, Albert Majbo, Juliana Kvaššayová a Ferencz Šujanský.

V minulosti fungoval v obci aj zrubový mlyn poháňaný riekou Rajčiankou. Vlastnila ho rodina Benedikta Brezániho.

Na mieste starého mlyna bol neskôr postavený rodinou Fabanovcov z Rajeckej Lesnej v rokoch 1936 – 1938 nový mlyn. Jednalo sa vtedy o jeden z najmodernejších mlynov. Prestalo sa v ňom mlieť v roku 1955.

Dnes slúži budova mlyna ako pálenica (od roku 1988). Odtiaľto pochádza aj názov časti obce v jeho okolí – Šuja Mlyn.

V rokoch 1911 -1912 bola v okolí mlyna postavená hrádza – Hate, ktorá slúžila pre pohon turbín malej vodnej elektrárne pre potreby súkennej fabriky v Rajci. Fotografia vľavo je datovaná okolo roku 1920.

Slúžila v lete aj ako kúpalisko pre deti. Neskôr bola kvôli neefektívnosti zbúraná.

Jej pozostatky sú v kroví viditeľné dodnes.

V našej obci sa narodil doc. Anton Dubec, slovenský pedagóg a matematik.

Viac informácií o jeho živote sa dočítate priamo na stránke Slovenskej Akadémie Vied, kde pôsobil.

V Šuji istý čas žil aj známy rezbár pán Jozef Pekara – autor Slovenského Betlehema v Rajeckej Lesnej.

Býval v našej obci v období pred druhou svetovou vojnou až do roku 1941.

Jeho otec pochádzal z Rajca a jeho matkou bola Žofia, rodená Uhliariková zo Šuje.

Jozef so svojim bratom Jánom mali v rodinnom dome aj svoju prvú rezbársku dielňu. Ich žiakmi boli Ondrej Čerňanec a Bertin Jasenovec.

Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, obecná kronika