Pamiatky

Jedinou historickou architektonickou pamiatkou v Šuji je kaplnka Sv. Jána Nepomuckého so zvonicou z prelomu 18. a 19. storočia. Nachádza sa v centre obce tesne pri hlavnej ceste hneď vedľa budovy obecného úradu.

Obecný úrad a kaplnka

starší pohľad:

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého

Kaplnka bola niekoľkokrát opravovaná, naposledy v roku 2005. Je vybudovaná na štvorcovom pôdoryse s polkruhovým zakončením vstupného portálu. Kaplnka, stojaca v blízkosti radu obytných domov, pôsobí nenápadne, no zároveň svojou jednoduchou architektúrou vzbudzuje istú harmóniu a súlad, ktorými podčiarkuje celkový dojem návštevníka z obce.

Interiér kaplnky

Dodnes je používaná ako zvonica pri rôznych príležitostiach (pred Sv. omšou, keď niekto v obci zomrie, po večeroch a v nedeľu napoludnie a pod.). Vo výklenku kaplnky je umiestnená soška Sv. Jána Nepomuckého.

Socha svätca

Niektoré zrubové drevené domy v obci taktiež siahajú až do 19. storočia. Medzi najstaršie akiste patrí drevenica nebohej p. Márie Dubcovej (+2011), ktorej omietka má modrý náter. Ďalším dobrým príkladom je drevenička – kúrnik, ktorý tiež pripomína ducha starodávnej architektúry.

Domček pre sliepkyZachovalá drevenica

V obci sa nachádzajú dva kríže. Prvý – drevený – je v záhrade domu č. 106 na mieste bývalého cintorína, druhý – kamenný je pri motoreste Oáza.  Okolo neho je kovová ohrada. Bol postavený 15.8.1907. Postavili a obetovali ho občania Šuje, ktorí odcestovali za prácou do Ameriky – Anton Šujanský, Martin Šujanský, Ladislav Baranovič, Andráš Andrísek, Štefan Uhlárik, Ďuro Amešný, Matúš Amešný, Tomáš Torda, Johan Torda, Michal Šujanský, Albert Majbo, Juliana Kvaššayová a Ferencz Šujanský.

Kamenný kríž

V minulosti fungoval v obci aj kamenný mlyn poháňaný riekou Rajčiankou. Vlastnila ho rodina Benedikta Brezániho. Zostali však z neho len obrovské balvany.

Bývalý mlyn

V rokoch 1911 -1912 bola v okolí mlyna postavená hrádza – Hate, ktorá slúžila pre pohon turbín malej vodnej elektrárne pre potreby súkennej fabriky v Rajci. Slúžila v lete aj ako kúpalisko pre deti. Neskôr bola kvôli neefektívnosti zbúraná. Jej pozostatky sú v kroví viditeľné dodnes.

Pozostatky hrádze

Na mieste starého mlyna bol postavený rodinou Fabanovcov z Rajeckej Lesnej v rokoch 1936 – 1938 nový mlyn. Jednalo sa vtedy o jeden z najmodernejších mlynov. Prestalo sa v ňom mlieť v roku 1955. Dnes slúži budova mlyna ako pálenica (od roku 1988).  Odtiaľ pochádza aj názov časti obce v jeho okolí – Šuja Mlyn.

 

 

V obci sa narodil doc. Anton Dubec, slovenský pedagóg a matematik. Viac informácií o jeho živote sa dočítate priamo na stránke Slovenskej Akadémie Vied, kde pôsobil.

 

V Šuji žil aj známy rezbár pán Jozef Pekara – autor Slovenského Betlehema v Rajeckej Lesnej. Narodil sa síce v obci Bor – Svätý Peter v okrese Malacky a momentálne je občanom Rajeckých Teplíc, no v období pred druhou svetovou vojnou až do roku 1941 býval v Šuji. Jeho otec pochádzal z Rajca a jeho matkou bola Žofia, rodená Uhliariková zo Šuje. Jozef so svojim bratom Jánom mali v rodinnom dome aj svoju prvú rezbársku dielňu. Ich žiakmi boli Ondrej Čerňanec a Bertin Jasenovec.

Jozef Pekara

 

Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, obecná kronika


Ku skvalitneniu našich služieb využívame súbory cookies. Používaním týchto stránok nám automaticky dávate súhlas na ich použitie.

https://www.traditionrolex.com/3

https://www.traditionrolex.com/3

https://www.traditionrolex.com/3